NÁHRADNÉ PLNENIE ZA ROK 2020

Priemerný počet zamestnancov za kalendárny rok

Počeť zamestnancov so ZP, ktorých by ste podľa zákona mali zamestnávať

Počet zamestnancov s 40 - 70 % ZŤP

Počet zamestnancov nad 70 % ZŤP

Odvod za nesplnenie povinnosti zamestnávania občanov so ZP

Výška náhradného plnenia pre rok 2020

Každý zamestnávateľ, ktorý má aspoň 20 zamestnancov, musí zamestnávať aj osoby so ZP, a to v počte, ktorý predstavuje 3,2% z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak to neurobí, zaplatí pokutu za neplnenie tejto povinnosti alebo zadá zákazku CHD/CHP. Novinkou je, že zákazku – na podporu dopytu – môže zadať aj integračnému podniku, u ktorého najmenej 30% zamestnancov tvoria občania so ZP.

Túto povinnosť je možné plniť aj realizáciou vyhradených zákaziek vo verejnom obstarávaní.

Zákon č. 5/2004 Z.z.
§ 63

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

(1) Zamestnávateľ je povinný

a) zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce, 
b) vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania, 
c) viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím, 
d) zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

(2) Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa odseku 1 písm. d) započítava, ako keby zamestnával troch takých občanov.

(3) Celkový počet zamestnancov na účely odseku 1písm. d) je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítavajú príslušníci Policajného zboru, príslušníci Slovenskej informačnej služby, príslušníci Národného bezpečnostného úradu, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníci Hasičského a záchranného zboru, príslušníci Horskej záchrannej služby, colníci a profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitných predpisov, a zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí.

(4) Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

(5) Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive predpísanom ústredím.

§ 64 

Zadávanie zákaziek na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

(1) Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

(2) Zákazka na účely tohto zákona je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d), a chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

(3) Tovar na účely tohto zákona je výrobok zhotovený chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a je určený na predaj.

(4) Služba na účely tohto zákona je služba, ktorá je poskytovaná chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

(5) Výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je 0,8-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ plní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zadaním zákazky. Výsledná suma vypočítaná podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na euro nadol.

(6) Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky aj daň z pridanej hodnoty. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nezapočítava do ceny zákazky daň z pridanej hodnoty vo výške, v akej mu vznikne nárok na jej odpočítanie podľa osobitného predpisu.

(7) Na započítanie počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d), ktorých si zamestnávateľ môže započítať, je potrebné odobrať tovar alebo prijať službu vo výške podielu celkovej sumy platieb za odobratý tovar alebo prijaté služby v kalendárnom roku, za ktorý týmto spôsobom zamestnávateľ plní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d), po započítaní alebo nezapočítaní dane z pridanej hodnoty do ceny odobratých tovarov alebo prijatých služieb podľa odseku 6 a výškou zákazky podľa odseku 5. Výsledná hodnota vypočítaná podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

(8) Ak chránená dielňa alebo chránené pracovisko, ktoré zriadil občan so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, realizujú činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, ktoré nezhotovujú, na účely odseku 7 sa zamestnávateľovi, ktorý odoberá takéto výrobky, započítava výška 10 % peňažného plnenia bez započítania dane z pridanej hodnoty.

(9) Plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1 písm. d) zadaním zákazky podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný preukázať úradu najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

§ 65 

Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím (1) Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. d), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Výsledná suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety sa zaokrúhľuje na euro nadol.

(2) Ak úrad viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím len časť kalendárneho roka, odvod podľa odseku 1 sa znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ odvod podľa odseku 1 odvádza, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie neviedol občanov so zdravotným postihnutím počas kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ neplnil povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím a počtu občanov so zdravotným postihnutím chýbajúcich do splnenia povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d).

(3) Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne je povinná poskytovať úradu údaje z registra zamestnávateľov potrebné na účely posúdenia plnenia povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 1 v rozsahu a spôsobom určeným ústredím.

(4) Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť podľa odsekov 1 a 2, rozhodne úrad o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

§ 65a 

Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť aj vzájomnou kombináciou plnenia povinností podľa § 63 ods. 1 písm. d), § 64 alebo § 65.

§ 65b 

Administratívne činnosti súvisiace s poskytovaním príspevkov a s plnením povinností pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím.

Administratívne činnosti súvisiace s poskytovaním príspevkov podľa 
§ 46, § 47, § 49, § 50, § 50j, § 50k, § 51, § 52, § 52a, § 53, § 53a, § 53b, § 53d, § 54, § 56, § 56a, § 57, § 59, § 60 

s plnením povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím podľa 
§ 63, § 64, § 65 

zabezpečuje ústredie, úrad alebo právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorú ústredie alebo úrad na tento účel vybral podľa osobitného predpisu.

Zákon č. 112/2018 Z.z.
§ 5

Sociálny podnik a podnik so sociálnym dosahom

(1) Sociálnym podnikom je subjekt sociálnej ekonomiky,
a) ktorý vykonáva sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť,
b) ktorého hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
c) v ktorom k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo k nemu prispieva spôsob ich výroby alebo poskytovania,
d) ktorý, ak
1. zo svojej činnosti dosiahne zisk, použije viac ako 50 % zo zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa podľa písmena b),
2. časť zisku rozdeľuje podľa Obchodného zákonníka, rozdeľuje ju podľa postupov a pravidiel, ktoré nenarúšajú hlavný cieľ podľa písmena b),
e) ktorý do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby.

(2) Sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku, je registrovaným sociálnym podnikom.

(3) Podnikom so sociálnym dosahom je občianske združenie, nadácia, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorí vykonávajú sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť, hlavným cieľom aspoň jednej ich hospodárskej činnosti je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu a spĺňajú najmenej dve z týchto podmienok:
a) k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrábajú, dodávajú, poskytujú alebo distribuujú, alebo k nemu prispieva spôsob ich výroby alebo poskytovania,
b) použijú viac ako 50 % zisku po zdanení z hospodárskej činnosti, ktorej hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, na dosiahnutie tohto hlavného cieľa,
c) do spravovania hospodárskej činnosti, ktorej cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, zapájajú zainteresované osoby.

(4) Na podnik so sociálnym dosahom sa primerane vzťahujú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) a ods. 2.

(5) Podmienka podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu a odseku 3 písm. b) je splnená aj vtedy, ak sú finančné prostriedky vo výške zisku po zdanení použité jedným z týchto spôsobov:
a) použité na investíciu34) účelovo určenú na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
b) prevedené na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky 35) na ich budúce použitie na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu alebo
c) vložené do rezervného fondu36) alebo nedeliteľného fondu 37) na ich budúce použitie na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
d) použité na krytie účtovnej straty do sumy daňovej straty; ak ide o registrovaný sociálny podnik, ktorý dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv výlučne nehospodárskou činnosťou, je podmienka podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu splnená uvedeným spôsobom najdlhšie počas piatich rokov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku.

(6) Sociálny podnik a podnik so sociálnym dosahom sú na účely tohto zákona podnikmi v širšom priestore sociálnej ekonomiky.

§ 12

Integračný podnik

(1) Integračný podnik je verejnoprospešný podnik, ktorého pozitívnym sociálnym vplyvom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb alebo zraniteľných osôb.

(2) Pozitívny sociálny vplyv podľa odseku 1 sa meria percentom zamestnaných znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb, pričom pozitívny sociálny vplyv sa považuje za dosiahnutý, ak integračný podnik zamestnáva z celkového počtu zamestnancov najmenej 30 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času, a ak ide o znevýhodnené osoby podľa § 2 ods. 5 písm. b), najmenej v rozsahu štvrtiny ustanoveného týždenného pracovného času.

(3) Na účely odsekov 1 a 2 sa za
a) znevýhodnenú osobu považuje aj zamestnanec, ktorý bol znevýhodnenou osobou v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku, a to počas dvoch rokov odo dňa nástupu,
b) znevýhodnenú osobu považuje aj zamestnanec, ktorý bol znevýhodnenou osobou podľa § 2 ods. 5 písm. b) prvého bodu v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku, a to počas dvoch rokov odo dňa začatia poberania starobného dôchodku,
c) znevýhodnenú osobu nepovažuje znevýhodnená osoba podľa § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu uplynutím dvoch rokov po začatí poberania starobného dôchodku,
d) zraniteľnú osobu považuje zamestnanec, ktorý bol zraniteľnou osobou podľa § 2 ods. 6 písm. b) v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku, a to počas dvoch rokov odo dňa skončenia nepriaznivej sociálnej situácie,
e) zraniteľnú osobu považuje aj zamestnanec, ktorý bol zraniteľnou osobou podľa § 2 ods. 6 písm. b), g), h) a k) v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku, a to počas dvoch rokov odo dňa nástupu,
f) zraniteľnú osobu nepovažuje zraniteľná osoba podľa § 2 ods. 6 písm. i) a j).

(4) V integračnom podniku, v ktorom počet zamestnávaných znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb klesne pod 30 % z dôvodu skončenia pracovného pomeru, z dôvodu uplynutia lehoty podľa odseku 3 alebo z dôvodu zvýšenia počtu zamestnancov v nadväznosti na investíciu, ktorá sa týka založenia novej prevádzkarne, rozšírenia výroby, diverzifikácie výroby alebo zásadnej zmeny výrobného procesu, sa podmienka podľa odseku 2 považuje za splnenú najviac počas šiestich mesiacov odo dňa skončenia pracovného pomeru, odo dňa uplynutia lehoty podľa odseku 3 alebo odo dňa zvýšenia počtu zamestnancov, ak integračný podnik počas týchto šiestich mesiacov prijme do zamestnania taký počet znevýhodnených osôb alebo zraniteľných osôb, aby splnil podmienku podľa odseku 2.

Obchodné podmienky

Tu si môžete prečítať aktuálne obchodné podmienky

Reklamačný protokol

Tu si môžete stiahnuť reklamačný protokol vo formáte DOC.